Tam, kde umierajú delfíny, to sväté miesto je,
tam, kde umierajú delfíny, vo vlnách nádeje.
Plávaš zhynúť tam, kde Ťa milujú,
tam, kde dôveru a nádej v Tebe vzbudzujú.
Tu chladné prúdy nikdy nechodia,
tu nie je nič zlé, len domov vonia.
Umieraš hravo. Umieraš šťastný,
akoby ten svet bol tvoj vlastný.
Patrí len Tebe, je celý tvoj,
Tam poodhalíš ten smutný závoj.
Tam delfíny smejú sa, tam v tichu a šťastí,
na smútok zabúdajúc a na všetky strasti.
Rodina je s Tebou, stojí pri Tebe,
spomínajú oceány, ktoré nosil si v Sebe.
Delfíny hravé, rodina Tvoja, majú Ťa radi,
berú ťa nad hladinu, na Tvoj ďalší nádych.
Bolesť srdca nevyliečiteľná je,
avšak Ty dýchaš nový vzduch nádeje.
Neumieraš sám, neumieraš v temnotách,
neumieraš sám, ani v mrákotách.
Milovaní vyťahujú ťa z hlbín prachu,
do výšin nebeských, kde nieto strachu.
Dotyky jemné, plné lásky a smútku zároveň,
dávajú Tvojej smrti inú úroveň.
Vlny pohrávajú sa s dušou Tvojou, spievajú zas,
tu pre Teba zastavil sa čas.
Tu vo vlnách nádeje, v oceáne šťastia,
tam, kde šťastné delfíny naveky zaspia.
Tam, kde umierajú delfíny, v tej modravej vode,
žijú si tam svoje sny o prchkej slobode.