1.časť                                                                                                                                          Sedím v škole a pozerám sa na tu núdnu učiteľku ktorá sa nám snaží vysvetliť veci ktoré ja asi nikdy nepochopím. Jej rozprávanie je marné nikto ju tu nepočúva skôr tu každý zíva. Po vyučovaní som schytila tašku a vybrala sa na obed. Postavila som sa do tej veľkej rady a skontrovala som si chipovú kartu.                     Moja kamoška Gabika za mňou dobehla celá červená zmätená a šťastná. ,, Verča! Verča! Verča!" kričala mi do ucha. Vyľakane som sa na ňu pozrela. ,, Čo sa stalo?" spýtala som sa. Gabika sa nadýchla a silno vydýchla. Začala sa plno smiať a ja som nechápala prečo. ,, Vidíš toho chalana tam?" ukázala na chalana ktorý bol o niečo pred nami. Bol veľký s blond vlasmi a žiarivo modrými očami. Takmer mi to vyrazilo dych. Ta jeho krása. Začalo som silnejšie dýchať. ,, Sedím s ním na biologii!" zakričala mi do ucha až som sa ztriasla. Vytrhlo mi to takmer srdce s hrude keď to povedala. Takže sa jej páči? Nie to nie! Je môj aj ja ho chcem! To som však nemohla povedať nahlas. Obzrela som za ňou. ,, No pekný..." odvetila som a najradšej by som to rozkričala na celú jedaleň. ,, No pekný??! To je všetko? Ja som myslela že je to tiež tvoj typ." povedala to trochu nevkusne. Otvorila som ústa aby som si niečo vymyslela no v tom mi povedali že som už narade tak som štikla chipovu kartu a zobrala si obed. No super klasika. Polievka špenát. Druhé kaša s mäsom.                                                   Prehrabla som sa v svojich hnedých vlasov a sadla si k stolu úplne vzadu aby som bola ďaleko od toho chalana. Gabika šla za mnou.Sadla si a začala jesť obed ja tiež. Gabika má husté svetlé vlasy ako hrivu dosť kučeravé a zelené oči. Ja mám modré oči. Gabika začala kecať a ja som zatiaľ jedla. ,, Neverila by si tomu čo sa stalo. Šla som po chodbe a upravovala si vlasy striekla som si do nich tužidlo aby boli krajšie a ovoňavkovala sa. Zrazu na mňa vyštekla ta sprosta. učka Mtarsová. Že čo tam robím!Sme už v deviatke a zachvíľu končíme nemôžme dbať na svojom vzhľade? Nie sme už malé!" hystericky mi tam rozpráva o svojom živote. Ja iba prikivujem a odkivujem.                                                               Keď ja mám už prázdne taniere a ona ešte iba dojedá polievku tak sa na ňu pozriem. ,, Gabi..Ja už asi pôjdem. Dnes mám hip hop nerada by som ho zmeškala..A ty by si si mala pohnúť tiež ak ho chceš stihnúť. Tak pa." poviem a odídem zaniesť obed. Gabika len odkive hlavou. Keď na seba hodím tašku a som už skoro pri dverách niekto na mňa skričí. ,, Počkaj! Niečo si si tu zabudla."  počujem mužský milý hlas. Otočím sa a je to ten krásny chalan. Prídem k nemu a usmejem sa naňho. ,, Ďakujem." odpoviem a schytím šál ktorý stál btakmer celý majetok. Odídem  a celú cestu myslím na ňho.

 By: Vale